NOVÉ SÍDLISKO

NOVÉ SÍDLISKO

Emília Jakubisová

(1951- )

Narodila sa 9. decembra 1951 v Leviciach. Študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor grafika pod vedením akademického maliara Gabriela Štrbu (1967 – 1971)  a na DAMU – Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe (1973 – 1977), ateliér voľnej maľby (doc. O. Smutný) a odbor divadelná bábková scénografia (V. Kábrt). Absolvovala študijné pobyty v Bulharsku, Švédsku a Dánsku. 

Žije a tvorí v Bojniciach.

Tvorba Mimi Jakubisovej je mimoriadne rozmanitá. Je maliarka, sochárka grafička, scénografka, dizajnérka – venuje sa voľnej a komornej maľbe na plátne a dreve, grafike, plastike, artprotisu a tiež divadelnej javiskovej a kostýmovej tvorbe.  Príležitostne sa venuje réžii a píše poéziu. Dokáže vyjadriť svoje videnie sveta a pocity divadelnými, výtvarnými i literárnymi prostriedkami.  Pracovala v Divadle JZ v Prešove (spolupracovala s režisérmi ako Jaro Rihák, Edo Gürtler, Maroš Geišberg), v Bábkovom divadle v Nitre a spolupracovala aj s ďalšími divadlami doma i v zahraničí ako kostýmová a scénická výtvarníčka. V Prievidzi založila bábkový súbor RUKA, pre ktorý písala texty, realizovala bábky, kostýmy, scénu a réžiu. Spolupracovala aj s režisérom P. S. Butkom a divadlom Shanti. Vytvorila súbor voskových figurín historických osobností do expozícií v Bojnickom zámku. 

Je autorkou desiatok monumentálnych kompozícií v kombinácii maľby a plastiky. V spolupráci s architektmi nimi vyzdobila interiéry rôznych objektov ako napríklad foyer Divadla JGT vo Zvolene, Dom kultúry v Prievidzi, Dom kultúry v Necpaloch, sobášna sieň, vstup do OcÚ a Dom smútku v Lehote pod Vtáčnikom, Dom smútku v Lazanoch, Poliklinika v Novákoch, liečebný dom Lysec v Kúpeľoch Bojnice,  namaľovala hlavný oltárny obraz v Kaplnke v Kúpeľoch Bojnice, a mnoho ďalších.

V maľbe prešla postupne od portrétov a figúr do abstraktného sveta, používa husté farby, ktorých pastóznosť vytvára zvláštnu reliéfnosť obrazov. Vo viacerých cykloch využívala okrovo-hnedé tóny na podklade šedej a bielej, v iných cykloch využíva pestrú, expresívnu, „fauvistickú“ farebnosť. 

Ilustrovala niekoľko publikácií, napr. knihy Evy Siegelovej O tajomnom Bojnickom prízraku, povesti a príbehy z Bojníc a O záhadnom vtákovi šťastia, Povesti a príbehy o Prievidzi. Realizovala grafické návrhy na plagáty a bulletiny rôznych kultúrnych podujatí.

Svoju  komornú tvorbu M. Jakubisová predstavila na desiatkach individuálnych výstav v rôznych mestách na Slovensku a tiež v Českej republike, Nemecku a Rakúsku. Aktívne prispieva k rozvoju výtvarnej kultúry na Hornej Nitre: vyučovala na Základnej umeleckej škole v Prievidzi, je členkou Umeleckej besedy slovenskej so sídlom v Bratislave a je spoluorganizátorkou maliarskych sympózií ako napr. sympózium Gesto a emócie v Bojniciach (od r. 2009),  Medzinárodné maliarske sympózium Bojnice 2023.