Jozef  Fedora bol maliar, grafik, architekt a výtvarný pedagóg. Narodil sa 8. 3. 1910 v Dolných Kočkovciach. 

Študoval na reálnom gymnáziu v Nynburgu, potom na Českom učení technickom v Prahe architektúru, pozemné staviteľstvo, kreslenie a deskriptívnu geometriu. Od roku 1937 bol profesorom gymnázia v Prievidzi a v Nitre, v rokoch 1959 – 1965 pôsobil v Nitre Pedagogickom inštitúte v Martine, od 1965 v Banskej Bystrici. Bol účastníkom SNP, zatknutý gestapom, väznený v koncentračných táboroch Dachau, Buchenwald a i. 

Maľoval portréty, figurálne námety, krajinky a zátišia. Prispieval do kultúrnych, politických a satirických časopisov. Je pochovaný v Prievidzi. 

Vytvoril diela Poznaj svoju vlasť (cyklus drevorytov, 1932); Národ muzikantov (linorez, 1932); Kytica a žena (gvaš, 1939); Zbojníci tancujú (pastel, 1944); Z koncentráku (atrament, 1945); Výstavba Prievidze (gvaš, 1956, SNG); Svedkovia nesmú mlčať, Banská Bystrica roku 1962…

Fedora sa významným spôsobom zapojil do budovania Sídliska Píly. V roku 1948 v Prievidzi vznikol Poradný zbor pre vypracovanie plánov na výstavbu mesta, nazývaný aj Komisia regionálneho plánu, a jeho predsedom sa stal Jozef Fedora. Využil svoje vedomosti, nadanie a aj kontakty, ktoré mal v inštitúciách v Čechách (VŠT Brno a iné). Z pôvodného plánu sa najpresnejšie realizovala práve výstavba Sídliska Píly, ktorá začala v roku 1950 a ukončená bola v roku 1962. Výtvarné dotvorenie domov v štýle SORELA sa realizovalo len 3 roky: 1955 – 1958.  V prvej fáze sgrafitovej výzdoby v r. 1955 pracoval na dielach výlučne Fedora. 

Zomrel 26.9.1975 vo Zvolene, pochovaný je v Prievidzi.

Jeho diela vidíme na uliciach Svätoplukova, (postava baníka, kruhové medailóny s baníckymi kladivkami), Fr. Madvu, Björnsona, Krajná, Vnútorná, A. H. Gavloviča, Súbežná, Malá, Benického, Štefánikova.