Ľudovít Korkoš
(1928 – 1992)
Narodil sa 17. januára 1928 v spišskej obci Čierna Hora, ktorá bola pred jeho narodením pripojená k Poľsku. Bol to slovenský sochár, monumentalista, pedagóg, jedna z najvýraznejších osobností slovenského umenia druhej polovice 20. storočia. Študoval rezbárstvo u prof. Antona Drexlera na Štátnej priemyselnej škole v Banskej Štiavnici a následne v rokoch 1945 – 1951 u prof. Jozefa Wágnera na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe. Po štúdiách sa usadil v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1953 – 1981 ako pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu. Jeho dielo je v slovenskom sochárstve jedinečným a originálnym javom. Dokázal tvorivo nadviazať na tradíciu ľudového umenia a zladiť ho s odkazmi gotiky, baroka, kubizmu a inými modernými umeleckými prostriedkami. Bol autorom diel baladickej citovosti, pričom ľudovú tradíciu rozvinul moderným výrazom. Uprednostňoval robustný sochársky tvar s mohutne riešeným obrysom, detaily potláčal na maximálnu možnú mieru, uplatňoval vírivé, zaoblené prvky, čím dosahoval silný emocionálný účinok. Drevorezby i monumentálne bronzové plastiky Ľ. Korkoša sú dnes neodmysliteľnou súčasťou mnohých slovenských miest. Len samotnú Bratislavu zdobí niekoľko jeho diel. V roku 1979 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec.
Ľ. Korkoš zomrel v roku 1992 v Bratislave.
V Prievidzi máme tri umelecké diela Ľ. Korkoša: Plastika Maríny pred budovou Základnej umeleckej školy na Rastislavovej ulici a dva reliéfy na priečelí Obchodnej akadémie v Prievidzi na Ul. Fraňa Madvu (stredný reliéf je dielom Antona Drexlera).