Narodil sa 8. októbra 1927 v Rajci (okres Žilina). Bol to sochár a maliar. Tvorbou sa zaraďuje do Skupiny Mikuláša Galandu, kde patrí medzi zakladajúcich členov. 

V rokoch 1947 – 1949 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, potom v rokoch 1949 – 1954 na Vysokej škole výtvarných umení. Ťažiskovým obdobím jeho sochárskej tvorby sú 60. roky. Neskôr sa dostal ku kresbe a maľbe. Charakteristická v jeho celej tvorbe je spätosť s prírodou a dedinou. Jeho drevené skulptúry sa inšpirujú námetmi z vidieckeho prostredia. Drevené archetypálne sochy čerpajú z génia loci daného miesta. Kompánek vytváral koncepciu „ochranných božstiev“ domova, totemické symboly, abstrahoval formy z prostredia – najmä ľudovej architektúry a stromu. Častým motívom je žena a poľné znaky (napr. Lesná madona, 1966). V maľbe často stvárňoval motív fašiangových masiek. Nezanedbateľnou súčasťou Kompánkovej tvorby sú drevené hračky, ktoré sa svojou jednoduchosťou približujú k futuristickým hračkám pre dospelých. Niektoré z nich autor realizoval aj vo väčšom formáte na detských ihriskách, napríklad v Piešťanoch.

Zomrel 20. januára 2011 v Bratislave.

V Prievidzi na Sídlisku Píly je Kompánkova socha Čítajúce dievča (bronz, 1956) pred Obchodnou akadémiou na Ul. Fraňa Madvu a dve sgrafitá – ženské postavy na obytnom dome na Štefánikovej ul.: bočná stena od Námestia J. C. Hronského a bočná stena od Trhovej ul.